|
85
Existuje len jedno dobro a to
vedomosť,
Vážené dámy, vážení páni, drahí priatelia,
Osemdesiatpäť rokov je v živote človeka úctyhodný vek. Je to obdobie, počas ktorého človek postupne rastie, prekoná prvotné detské choroby, dozrieva, stáva sa aktívnym, nadobúda nové skúsenosti, tvorí hodnoty a neskôr dokáže rozdávať cenné kmeťovské rady na úžitok svojich blízkych i svojho okolia. Za takýto čas aj naša škola prešla rôznymi etapami svojho života. Bude asi veľmi ťažké nájsť ešte niekoho z pamätníkov, ktorí ako prví zasadli v roku 1923 do jednej novootvorenej slovenskej triedy vo vtedajšej Starej Ďale. Vtedy sa vlastne škola narodila. Nikto asi nebude počítať koľko bolo generácií, ktoré prechádzali jej bránami, kým rástla, rozvíjala sa, dozrievala a dosiahla až dnešný vek. Rástla a rozvíjala sa však nie len materiálne, nezveľaďovali sa len viditeľné, rukolapné stránky, ale celé generácie bývalých i súčasných učiteľov a zamestnancov pracovali na tom, aby sa rozvíjali aj odborné poznatky, ktoré ku škole patria, aby rástli aj duchovné hodnoty. Ťažko bude vyčísliť, koľko žiakov opustilo jej priestory za oných 85 rokov. Ešte ťažšie, ba až nerealizovateľné, je zhodnotiť, aké základy si v tejto škole vytvorili, aby na nich mohli stavať domy svojho poznania a profesionálneho i osobného života, aké krídla im narástli, aby sa odvážili letieť v ústrety dravým vírom sveta. Väčšina z nich však obstála. Väčšina si dokázala postaviť pevné, trváce domy poznania. A mnohí sa odvážili aj letieť. S väčším, či menším úspechom prekonávali prekážky v oblasti podnikania, vedy, techniky i umení. Na všetkých svojich bývalých i súčasných žiakov je škola hrdá. Život školy je však predsa len odlišný od ľudského života. Hoci aj škola dosiahla kmeťovský vek, hoci môže rozdávať kmeťovské skúsenosti, neznamená to však, že sa môže zastaviť. Tak ako každá doba, aj dnešná doba kladie nové nároky. Aj kolektív dnešných zamestnancov starostlivo sleduje pulz rozvoja súčasného poznania, aby sa žiakom odovzdávali vždy aktuálne, najnovšie poznatky. Značné úsilie všetkých smeruje k tomu, aby zo školy naďalej vychádzali žiaci, ktorí predovšetkým nájdu svoje miesto v živote, ktorí budú patrične vystrojení nie len po technickej, odbornej, vedomostnej, ale aj po ideovej a morálnej stránke. Želáme si, aby aj naši súčasní žiaci mali dobré základy, aby dokázali tiež stavať silné domy poznania, aby cítili, že majú krídla, aby sa nebáli letieť vpred za stále novšími métami. Taktiež si želáme, aby sme na ďalšej ceste boli všetci dosť silní, aby sme našli v sebe dosť odvahy napĺňať starorímske heslo „Per perdua at astra!“ (Cez prekážky ku hviezdam). Mgr. Marta Kováčová riaditeľka školy
|
|
