História školy

História školy v medzivojnovom období

    V Hurbanove existovala cirkevná škola už v roku 1780.  Bola spravovaná rímsko-katolíckou cirkvou a nachádzala sa  pri budove fary. Pozostávala z jednej priestrannej miestnosti. Po čase sa priestory tejto jednotriedky ukázali nepostačujúce a nevyhovujúce, preto sa postavila nová škola v susedstve farskej budovy. Objekt školy, ktorý vznikol v roku 1889,  stojí dodnes a využíva sa na obchodné účely.

    Na začiatku 20. storočia  medzi prvoradé úlohy obecného zastupiteľstva v Starej Ďale (Hurbanove) sa zaraďuje vybudovanie obecnej školy. Budova školy vyrástla na pozemku, ktorý mestu darovala  Helena Baranyaiová,   majiteľka Sesílešu.  Pamätná  tabuľa s textom:

„Táto štátna základná škola a materská škola vznikla vďaka veľkorysej nadácii urodzenej Heleny Baranyaiovej, vydatej za Karola Tahyho, ktorá na tento účel darovala 10 jutár pôdy v intraviláne. Nech je požehnaná jej pamiatka.“, je dodnes na priečelí starej budovy školy. Pretože obecná škola vznikla v období silnej maďarizácie, bola čisto maďarská.

    Až vznik Československej republiky umožnil vytvorenie slovenskej školy. Cesta k tomuto cieľu však nebola jednoduchá. Veľkú zásluhu na tom má Ľudovít Omachel, učiteľ, ktorý prišiel do Hurbanova z Oravy a snažil sa získať žiakov do slovenskej triedy, aby o jej povolenie mohol požiadať Ministerstvo školstva a osvety ČSR. I  keď na začiatku školského roku 1922/1923 bolo do slovenskej triedy zapísaných 38 žiakov, vyučovanie sa nemohlo začať, lebo chýbal súhlas ministerstva školstva.

    Vyučovanie sa začalo až po vydaní súhlasu 5. februára 1923 v  jednej slovenskej triede. Bola to jednotriedka s tromi oddeleniami. Okrem správcu školy v nej učila ako prvá učiteľka Jozefína Tesáková. Od 1. septembra 1924 pôsobila škola ako samostatná Štátna ľudová škola s československou vyučovacou rečou s dvoma triedami. Za správcu školy bol vymenovaný Ľudovít Omachel a novou učiteľkou sa stala  Mária Omachelová. Počet žiakov každým rokom narastal. Do slovenskej školy sa prepisovali aj žiaci z maďarských tried.

    V šk. roku 1924/1925 boli dve triedy. V prvej triede bolo 63 žiakov 1. a 2. ročníka a v druhej triede  bolo 62 žiakov 3. a 4. ročníka. V školskom roku 1925/1926 sa otvorila tretia trieda so 43 žiakmi 4., 5. a 6. ročníka, v školskom 1928/1929 sa otvorila štvrtá trieda s 59 žiakmi. Povinná školská dochádzka bola 6 rokov. Okrem čítania, písania a počítania sa učili žiaci predmety ako prvouka, domouka a vlastiveda.

    Pri vzniku školy poslal štátny školský inšpektorát v Nových Zámkoch 40 učebníc, a to šlabikáre, počtovnice a čítanky pre deti. Správca školy sa snažil získavať peniaze a dary, za ktoré zaobstarával knihy a zošity pre chudobnejších žiakov. Dary dostávali aj od Československého červeného kríža, Československej osvetovej jednoty a Slovenskej ligy, a to nielen učebné pomôcky, ale aj vianočnú nádielku a chudobnejší žiaci aj topánky a oblečenie.

    Škola si založila žiacku aj učiteľskú knižnicu. Knihy im venovalo Ministerstvo školstva a národnej osvety a Župný úrad v Nitre.

    Pri vzniku  a upevňovaní pozícií školy v obci významnú úlohu zohrali aj pracovníci hvezdárne a to jej riaditeľ, dr. Jiří Kaván a prof. Jozef Malíř. Okrem finančnej  pomoci sa venovali  aj práci s deťmi. Jozef Malíř organizoval pre žiakov predstavenia bábkového divadla, rozprávkové popoludnia s premietaním diapozitívov tzv. „svetelných obrázkov“,  náučné popoludnia, na ktorých sa premietali diapozitívy s prírodopisnými, historickými a zemepisnými námetmi. Žiaci mali jedinečnú možnosť vidieť, čo je more, ostrov, spoznať, čo je ústie, záliv , „cestovať“ za krásami Slovenska. Prvýkrát si mohli pozrieť aj nemý film „Obchodník s cudzokrajnými zvieratami“  so sprievodným textom M. Omachelovej.  Dr. Jiří Kaván  hral na rôznych oslavách  a akadémiách na klavíri a jeho manželka spievala. Na konci šk. roku 1923/1924 daroval žiakom 200 Kčs. Pani Malířová a Omachelová zasa piekli deťom sladkosti na Vianoce. Žiaci dostávali sladkosti aj pri „česaní“, tj. odstrojení vianočného stromčeka.

    Pod vedením svojich učiteľov pripravovali deti programy. Prvýkrát vystúpili 28. októbra 1923 na akadémii Dňa slobody, venovanej výročiu vzniku republiky a mali veľký úspech. Medzi ďalšie pravidelné podujatia patrili mikulášske a vianočné oslavy, oslavy narodenín prezidenta, stromková slávnosť, venovaná ochrane prírody a spojená s pobytom v prírode. Na konci každého školského roka sa konala výstava, na ktorej prezentovali svoje práce. V šk. roku 1924/1925 vystúpili na oslavách Dňa slobody s hrou v troch dejstvách „Noc na Karlštejne". Na záver školského roka 1925/1926 nacvičili žiaci divadlo „Pravda víťazí“, v ktorom hrali aj pán Kaván  s pani Kavánovou a pani učiteľkou Omachelovou. Predstavenie museli opakovať, a aj tak neuspokojili všetkých záujemcov.

    Deti v tom období nemali možnosť cestovať, preto boli pre nich iste nezabudnuteľným zážitkom výlety do Nových Zámkov či  Bojníc. Výlet na vozoch s pohostením na svojom majetku v Balážtagu zorganizovala pre žiakov aj rodina statkára Vodáka. Organizovali sa aj spoločné stretnutia so žiakmi ľudových škôl okolitých miest a obcí, napr. Bajču a Nových Zámkov.

    V školskom roku 1927/1928 sa spor medzi miestnym okresným náčelníkom a správcom školy skončil preložením Ľudovíta Omachela a Márie Omachelovej do Dolních Věsteníc. Správou školy bol poverený Jozef Cavar, učiteľ Štátnej meštianskej školy v Nitre, ktorý však o tri roky na vlastnú žiadosť prestúpil na cirkevnú školu do Malých Stankoviec. Správcom školy sa stal Vladimír Vozáry.

    Po Viedenskej arbitráži v novembri 1938 a po pričlenení južného Slovenska k Maďarsku  slovenská škola zanikla a obnovila sa až po vojne.
 

Správcovia školy

1923 – 1928      Ľudovít Omachel
1928 – 1930      Jozef Cavar
1930 -  ?            Vladimír Vozáry

Učitelia v rokoch 1923 – 1931

Tesáková Jozefína, Omachelová Mária, Vaculková Jozefína, Jesenský Ľudovít, Repaská Katarína, Čulen Štefan, Pospíšilová Júlia, Timár Július, Kratrinová Jozefína, Chrenko Ján, Pritzová Anna, Vagač Ambróz, Kršáková Alžbeta, Kliský Mikuláš, Vančová Ružena, Mára Bohumil, Aranyošyová Adela, Vollayová Alžbeta, Vozáry Vladimír, Nagy Štefan

     Učiteľský kolektív 1930-1931

Zoznam prvých žiakov slovenskej triedy:

Anton Balačin, Ján Bélik, Július Bélik, Ludvig Danihel, Jozef Dostál, Matúš Kabanica, Anton Kokoš, Jozef Kliský, Ján Malatinac, Ján Očenáš, Adela Buňková, Karolína Danihelová, Ľudmila Jelenčiaková, Mária Kráľová, Anna Števlíková, Anna Siroňová, Mária, Mária Vulgánová, Emil Oríšek, Silvester Poništ, Michal Škulec, Rudolf Štefanov, Štefan Vulgan,Jozef Cserge, Michal Laca, Alex Kendercsy, Gabi Kendercsy, Ján Kubik, Michal Kubik, Jozef Madarász, Štefan Madarász, Kazimír Víg, Mária Csergová, Mária Juhásová, Elena Lacová, Margita Lacová, Elena Melegová, Ružena Sárköziová, Juliana Vámosová,Tomáš Bucha, Vincent Dostál, Ernest Ižák, Ján Lesák, Ján Matejka, Jiŕí Vodák, Kamila Buchová, Anna Lesáková, Júlia Mikulcová, Veronka Možješíková, Mária Elena Mátéová, Anna Pócsová, Editka Szénássyová 

(Od šk. roka 1931/1932 chýbajú zápisy v školskej kronike)

Povojnová história školy

Po skončení druhej svetovej vojny mali neľahkú úlohu tí, ktorí chceli obnoviť činnosť školy. Z inventáru
školy sa zachránilo iba niekoľko lavíc, obloky na budove  boli povybíjané, školský dvor bol rozrytý
tankami. V poslednom roku vojny tu totiž bola ubytovaná armáda a vyučovanie na vtedajšej maďarskej
škole bolo prerušené.

   Vyučovanie v Štátnej ľudovej škole s vyučovacím jazykom slovenským sa začalo 10. septembra 1945.
   Riaditeľom školy sa stal Jozef Cavar a spočiatku jediným učiteľom František Tóth. Neskôr pribudli ďalší
   pedagogickí pracovníci.

   Učiteľský kolektív v r. 1946 – 1947

27. septembra 1946 bola zriadená Obvodná meštianska škola s riaditeľom Augustínom Martinekom. Bolo do nej preradených 47 žiakov.

   Žiaci z Obvodnej meštianskej školy v r. 1955

Všetky tri školy sa nachádzali v jednej budove, a to v dnešnej starej budove  školy. Ľudová škola mala šesť tried a meštianska štyri triedy. Pre nedostatok priestoru musela byť v dvoch triedach zavedená dvojsmennosť. V tom istom školskom roku dostali žiaci školské pomôcky a hračky od amerického Červeného kríža a Okresnej správnej komisie v Hurbanove. V nasledujúcom školskom roku dostala škola nové zariadenie do tried.

    Medzi významné akcie školy patrili oslavy výročí Dňa matiek, „Týždeň detskej radosti“ s programom, ktorý bol  zakončený veselicou, vianočné oslavy s programom. Žiaci nacvičovali aj divadelné hry. Za zisk z vystúpenia operety „Jedným sníčkom anjelíčkom“ zakúpila škola  rádio. Pre deti zo sociálne slabých rodín pripravili „Stravovaciu akciu“, počas ktorej deti dva mesiace dostávali zadarmo obedy. Taký istý cieľ mala aj „Kakaová akcia“. V ťažkom období po vojne to bola pre chudobnejších veľká pomoc.

    V školskom roku 1948/49 sa zmenil názov Štátnej ľudovej školy a Meštianskej školy v Starej Ďale na Národnú školu a Strednú školu v Hurbanove podľa zákona o základnej úprave jednotného školstva. Všetky stupne škôl boli včlenené do jednotnej školskej sústavy a všetky mali spoločný výchovný cieľ a každá osobitnú úlohu. Povinná školská dochádzka sa z ôsmich rokov predĺžila na deväť.

     Po nástupe komunizmu v roku 1948 sa prejavil vplyv tejto ideológie vo všetkých sférach spoločnosti, teda  aj v školstve. Škola si vypracovala päťročný plán s úlohami ako boli úprava dvora, záhrady a ovocnej záhrady, udržiavanie školského ihriska, zber odpadových surovín, usporadúvanie divadelných predstavení. Zo zisku z predstavení nakúpili knihy do školskej knižnice. Snažili sa viesť žiakov k tomu, aby si každý sporil na vlastnú vkladnú knižku. Pozornosť sa venovala telesnej výchove, organizovaniu pretekov v telesnej zdatnosti jednotlivcov i skupín. Novými aktivitami boli oslavy Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, Týždeň československo-sovietskeho priateľstva, slávnostné sprievody na Sviatok práce, vytvorenie pionierskej organizácie a vedenie jej činnosti pedagógmi školy. I keď s novými učebnými osnovami vedenými v duchu komunistickej ideológie mnohí učitelia nesúhlasili, boli nútení plniť štátom stanovené osnovy jednotnej školy.
 

    V školskom roku 1950/1951 nastalo viacero zmien na škole. Vo funkcii sa vystriedali štyria riaditelia. Dovtedajší riaditeľ Jozef Cavar bol preložený na Národnú školu v Slovenskej Lupči a 22. októbra 1950 sa stal riaditeľom Štefan Bolcek. Tento však bol o polroka na vlastnú žiadosť uvoľnený zo školských služieb. 7. februára 1951 prevzal riaditeľstvo Štefan Babirák, ktorý sa v tom istom mesiaci vrátil na vlastnú žiadosť späť na Národnú školu v Dulovciach. 2. marca 1951 sa stal riaditeľom Ľudovít Tereš,   ktorý bol na konci roka preložený do Malej Hradnej.

    V roku 1951 sa zjednotila národná škola so strednou školou pod jedným riaditeľstvom  na čele s Františkom Tóthom.

   Kolektív učiteľov

V roku 1953 bol schválený nový zákon o školskej sústave. Povinná školská dochádzka sa skrátila na osem rokov. Bola vytvorená osemročná stredná škola . Jej riaditeľom bol František Tóth.

    V r. 1958 bola vytvorená jedenásťročná stredná škola, ktorej súčasťou bola aj osemročná škola. Riaditeľom sa stal Karol Gunda a zástupcom riaditeľa František Tóth. Vyučovalo sa v starej budove školy. Neďaleko nej stála budova kuchyne s jedálňou. Sociálne zariadenia sa nachádzali  mimo hlavnej budovy.  V každej triede sa kúrilo zvlášť  v kachliach.   

     Pretože v starej budove školy boli umiestnené 3 školy v 10 učebniach a hrozilo, že dôjde k trojsmennému vyučovaniu, začalo sa vo februári 1957 s výstavbou novej budovy školy. Dokončená bola 21. marca 1959. Mala 15 učební, 2 odborné učebne, 1 miestnosť pre dielenské práce, 5 kabinetov, zborovňu, riaditeľňu, kanceláriu a v osobitnom trakte telocvičňu s ordináciou zubného lekára. V budove boli dva byty, dvojizbový pre riaditeľa a jednoizbový pre školníka. 

     V roku 1960 sa zaviedla povinná deväťročná dochádzka pre mládež od 6 do 15 rokov.

Jedenásťročná stredná škola, slovenská a maďarská základná deväťročná škola boli zlúčené pod jedno riaditeľstvo s riaditeľom Júliusom Kenderom.  Po ňom túto funkciu zastávali Imrich Husárik a neskôr Ladislav Černý.

    V roku 1964 sa oddelila Stredná všeobecnovzdelávacia škola (SVŠ) s riaditeľom Ladislavom Černým. V novej budove školy boli umiestnené tri školy, a to na druhom poschodí SVŠ a na prvom poschodí a prízemí základné deväťročné školy (ZDŠ) s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským. V roku 1965 sa uskutočnila aj prestavba starej budovy a prístavba hygienických zariadení. Presťahovali sa do nej ročníky 1.-3. a mohlo sa zaviesť jednosmenné vyučovanie. Popoludní mohli deti tráviť čas v školskej družine, ktorá mala spočiatku 3 oddelenia. Po stavebných prácach sa niekoľko rokov upravoval areál školy za pomoci žiakov i rodičov. Vysadili sa okrasné stromy, kríky, vytvoril sa pekný park, postavilo sa ihrisko.

    1. októbra 1965 sa školy osamostatnili, ale zostali v tých istých budovách. Riaditeľom ZDŠ s vyučovacím jazykom slovenským sa stal František Tóth. V roku 1966 sa odsťahovala SVŠ a v roku 1969 ZDŠ s vyučovacím jazykom maďarským.

    V roku 1983 sa stal riaditeľom školy jej zástupca Ernest Vereš. Počet žiakov školy narastal. Najviac ich bolo v šk. roku 1985/1986 a to 766. Činnosť školy v období 70-tych a 80-tych rokov bola rôznorodá. K pravidelným akciám, ktoré sa organizovali patrili jedličkové slávnosti, karnevaly, posedenia a besedy s významnými ľuďmi, rozlúčkové slávnosti, exkurzie, výlety, lyžiarske a plavecké výcviky, ktorých sa žiaci zúčastňovali vo veľkom počte.

    Žiaci si svoje vedomosti rozširovali v rámci nepovinných predmetov a záujmových krúžkov. O ich úspešnej činnosti svedčí aj to, že z práce astronomického krúžku pripravila slovenská televízia krátky program, ktorý bol vysielaný v relácii „Kazeta“. Chlapci a dievčatá, ktorí nacvičovali spartakiádu, sa viackrát dostali na celoštátnu prehliadku do Prahy. Gymnastický krúžok dosahoval vo vystúpeniach v pódiových tancoch pozoruhodné úspechy na celoslovenskej úrovni. Významné ocenenia v krajských a celoslovenských súťažiach dosiahlo aj divadielko "Šnúrka".

Škola nadviazala družobné styky so ZDŠ v Boskoviciach. Učitelia i žiaci sa stretávali na výmenných návštevách, na spoločnom skladaní pionierskeho sľubu na bratislavskom Slavíne alebo v spoločnom pionierskom tábore v Mutyněvsi. Okrem toho si žiaci dopisovali so žiakmi zo Saratovskej oblasti bývalého Sovietskeho zväzu. Medzi zaujímavé akcie patrili nesporne beseda so sovietskym kozmonautom V.V. Gorbatkom , či so spisovateľmi Elenou Čepčekovou,  Milošom Krnom a Máriou Haštovou. Žiaci sa zúčastňovali aj zberu odpadových surovín. Najlepší sa stretli v Medzinárodnom tábore mládeže v Juhoslávii. Medzi nimi bol aj žiak hurbanovskej školy.Deti pozdravili kyticami kvetov aj československého prezidenta Ludvika Svobodu, ktorý prechádzal so svojou delegáciou cez Hurbanovo v septembri 1970.

    Divadielko Šnúrka

V polovici 80-tych rokov sa dokončila nová budova školskej jedálne a uskutočnila sa veľká úprava areálu školy. Urobili sa 2 hádzanárske , 2 volejbalové ihriská, doskočištia na výšku a na diaľku, 2 sektory na vrh guľou, opravila sa bežecká dráha, vysadila sa zeleň. Postavili sa stojany na bicykle so strieškou, dokončila sa rekonštrukcia školskej dielne, ktorá bola vybudovaná v budove bývalej materskej školy. V  r.1980 sa ZDŠ zmenila na základnú školu s osemročnou školskou dochádzkou. Jej riaditeľom bol naďalej Ernest Vereš.

Od revolúcie po súčasnosť

   Rok 1989 priniesol v celom štáte , teda aj na našej škole, veľké zmeny. Pádom komunistického režimu sa výchova a vzdelávanie odideologizovali. Začal sa demokratizačný proces.  V roku 1991 vznikla rada školy, ktorej úlohou bola verejná kontrola práce riadiacich pracovníkov. Boli v nej zastúpení zástupcovia pedagogických i nepedagogických pracovníkov školy, rodičov, delegáti mestského úradu a stredných škôl. V roku 1992 neudelilo Ministerstvo školstva výnimku dlhoročnému riaditeľovi školy Ernestovi Verešovi, aby mohol zotrvať vo funkcii, a riaditeľkou sa stala Marta Kóňová. V nasledujúcom roku sa do funkcie vrátil Ernest Vereš. Kompetencia voľby riaditeľa prešla na radu školy , ktorá v prvých voľbách v roku 2003 zvolila Ernesta Verša.

   V šk. roku 1992/1993 sa stalo naliehavou úlohou dokončenie novej telocvične.  Proces dokončovania bol veľmi zdĺhavý a telocvičňa sa dala do prevádzky až v roku 2002.

   V roku 1996/1997 sa uskutočnila reorganizácia školstva. Povinná školská dochádzka sa predĺžila na 10 rokov. V našej škole sa otvoril 9. ročník pre žiakov, ktorým sa nepodarilo dostať na strednú školu. V nasledujúcom školskom roku boli 2 triedy 9. ročníka a prešlo sa na riadne vyučovanie roč. 1. - 9.

 Od šk. roka 1998/1999 si žiaci v  3. a 4.  ročníku mohli vybrať medzi štúdiom anglického alebo nemeckého jazyka.

   1. januára 2002 bola škole priznaná právna subjektivita. Od 1. júla 2002 nadobudol platnosť zákon o prechode niektorých kompetencií zo štátu na  samosprávy VÚC, na základe ktorého sa zriaďovateľom školy a vlastníkom jej majetku stalo mesto Hurbanovo.

   V roku 2004 sa zrušila Základná škola v Bohatej. 61 žiakov, 3 učiteľky a 2 vychovávateľky prestúpili do Základnej školy v Hurbanove.

     Žiaci školy aj v porevolučnom období dosahovali úspechy na celoslovenskej úrovni  v predmetových olympiádach, recitačných, športových a výtvarných súťažiach. Bohatá bola aj mimoškolská činnosť. Žiaci si mohli  vybrať zo širokej škály záujmových krúžkov. Okrem toho sa zapájali  do dobročinných zbierok, zúčastňovali sa na lyžiarskych a plaveckých výcvikoch, navštevovali divadelné a filmové predstavenia, výchovné koncerty. Organizovali sa školské výlety s cieľom poznávať históriu a zaujímavosti Slovenska. Poučnými boli aj besedy, napr. so šéfredaktorkou detského časopisu Macík Danušou Faktorovou, spisovateľmi Jánom Navrátilom, Ladislavom Švihranom, Pavlom Janíkom, Jánom Tužinským, Vojtechom
Kondrótom, Petrom Glockom, novinárkou Katarínou Pázmányovou-Školníkovou, našou žiačkou a rodáčkou z Hurbanova, alebo s bývalým žiakom paraolympionikom, Martinom Francem.

         V tomto školskom roku má škola 430 žiakov v 20 triedach. Na škole pracuje 35 pedagogických
   pracovníkov, z toho 17 na roč. 1.- 4. a 18 na roč. 5.- 9. Školský klub má 7 oddelení. Riaditeľkou je
   Marta Kováčová, zástupkyňou pre roč. 1. - 4. je Alena Melichová a pre 5. - 9. Mária Hamranová. Škola
   má 3 učebne výpočtovej techniky, 3 učebne s dataprojektorom. V jednej z nich  sa nachádza aj
   interaktívna tabuľa. Okrem dvoch telocviční má aj multifunkčné ihrisko s umelým trávnikom. V súčasnosti
   sa zameriava na rozšírené vyučovanie telesnej výchovy . V snahe podporiť rozvoj čitateľskej gramotnosti
   sa škola zapojila do projektu Elektronizácia a revitalizácia školských knižníc, v rámci ktorého bola pre
   žiakov sprístupnená nová priestranná knižnica.

Dejiny školy v skratke

Horúce júnové dni a omamná vôňa líp dáva tušiť, že koniec školského roku je predo dvermi. Rozlúčkové slávnosti sa stali krásnou tradíciou. Na snímke p. Imrich Okenka.

   „V zdravom tele – zdravý duch“ tak znelo heslo našich SPARTAKIÁD.

   Pri rôznych slávnostných príležitostiach zdobili programy tanečnice a pódiové vystúpenia

   Klubovňu žiaci mali radi. Tu sa rozdeľovali milované časopisy, organizovali sa besedy
   s významnými osobnosťami, spisovateľmi, konali sa tu milé stretnutia a posedenia.

   Najstarší divadelníci s divadelnou hrou „Slovenskí Cigáni“z roku 1931

 
   Krásu pohybu nemožno uprieť našim gymnastkám.
                                                        

Históriu školy spracovala PaedDr. Katarína Valachová
                                                              učiteľka