Hurbanovo

OSÍDLENIE V PRAVEKU A STAROVEKU

Bacherov majerNajstaršia osada pochádzajúca asi z obdobia okolo roku 5000 pred Kr., bola objavená v Hurbanove na Bacherovom majeri . Archeológovia tu našli chatu – polozemnicu, ktorej steny boli  vymazané hlinou, vybielené a vymaľované červenou farbou. . Z tejto osady pochádzajú aj najstaršie poľnohospodárske nástroje nájdené na Slovensku.
nádoba z chaty nádoby z chaty omietka


            Osadu asi z toho istého obdobia odkryli archeológovia pri výstavbe závodu Nuritech medzi Bohatou a Pavlovým Dvorom. Okrem kolových stavieb, zásobnicových jám, piecok, poľnohospodárskych nástrojov tam našli aj opsidián pochádzajúci z východného Slovenska a poľský pazúrik, čo svedčí o tom, že obyvatelia tejto osady udržiavali kontakty aj so vzdialenejšími oblasťami.
 


neolitický hrob
Z neskoršieho obdobia mladšej doby kamennej / asi 4000 pred. Kr./ bola na Bacherovom majeri nájdená ďalšia osada s niekoľkými hrobmi. Mŕtvi v hroboch ležali v skrčenej polohe, prevažne na ľavom boku, s tvárou otočenou na východ. V hroboch sa našli aj rôzne nádoby a nástroje.  Osada z tohto obdobia bola odokrytá aj v Bohatej.





           
 
           V období, keď sa začalo šíriť používanie bronzu / 2000 – 1450 pred Kr. /, žili v okolí Hurbanova ľudia s osobitou kultúrou, ktorá bola podľa nášho najvýznamnejšieho náleziska na Bacherovom majeri  nazvaná  „hurbanovskou kultúrou“. Typickými výrobkami ľudí tejto kultúry  boli krčiažky s baňatou dolnou časťou a lievikovým hrdlom. Povrch mali zdobený vyrytými čiarami, ktoré vypĺňala biela pastovitá hmota.
            V sídlisku v Bohatej, ktoré pochádza zo strednej doby bronzovej /1450 – 1250 pred Kr. /, žil ľud mohylovej kultúry. Jeho pomenovanie pochádza zo zvyku, že na telo mŕtveho alebo na urnu s popolom navŕšili násyp z hliny alebo kamenia.
           

kroj keltského bojovníka           V 4. storočí pred Kr. prišli na naše územie Kelti, vynikajúci kováči, kovolejári, kovotepci, sklári, hlava druidahrnčiari i roľníci. Svojich mŕtvych bojovníkov pochovávali s kompletnouhrob keltského bojovníka výzbrojou, ženy so šperkami. Do hrobov kládli nádoby s mäsitou potravou a nápojmi. V Hurbanove žili Kelti na pieskovej dune za Bohatou, po ľavej strane cesty na Nové Zámky a na kopci Aba , juhozápadne od Hurbanova. Pôdorys ich obydlí mal tvar obdĺžnika. Boli zapustené pod hlavy bohovpovrch terénu a mali sedlovú strechu.








 

hrnčiarska pec v Komárne 













 

            V 1. – 4. storočí po Kr. žili v južnej časti Hurbanova germánske kmene Kvádov. Stavali si polozemnicové pravouhlé domy so sedlovou strechou, ktorých steny boli vyplnené prútím a omazané hlinou zmiešanou s obilnými plevami alebo posekanou slamou. pevnosť CelemantiaArcheológovia tu odkryli chaty, studne, pece na keramiku . Pretože Germáni často napádalipevnosť Celemantia Rímsku ríšu, ktorej hranice siahali až po Dunaj, postavili Rimania pri Dunaji sústavu opevnení – Limes  Romanus. Významná pevnosť Celemantia sa  nachádzala pri  Iži.
 

 

 

 

 

OSÍDLENIE V STREDOVEKU

            Na prelome 5. a 6. storočia prišli na naše územie Slovania a v 6. storočí Avari. O tom, že u nás žili Avari, svedčia nálezy na kopci Aba.  Avari a Slovania žili na našom území raz v mieri, inokedy proti sebe bojovali. Hovoríme o avarsko – slovanskej symbióze, čiže spolužití. Iba v období Samovej ríše / 623 – 658 /, keď slovanské kmene zjednotil franský kupec Samo, sa Slovania dostali spod vplyvu Avarov. Avari časom splynuli so slovanským obyvateľstvom a ako národ zanikli.
            V roku 833 vznikla zjednotením Nitrianskeho a Moravského kniežatstva Veľkomoravská ríša, do ktorej patrilo aj územie nášho mesta.  Koncom 9. storočia k nám začali prichádzať maďarské kmene a po zániku Veľkej Moravy bolo naše územie postupne začlenené do novovznikajúceho štátu – Uhorska.  O prvých osadách  z tohto obdobia sa dozvedáme z archeologických vykopávok.
            K najstarším archeologicky preskúmaným miestam z obdobia stredoveku patrí pohrebisko z 10. – 11. storočia, ktoré sa nachádzalo za Bohatou, naľavo od cesty na Nové Zámky. V hroboch sa našli kostry koní, jazdecký výstroj, zbrane, rôzne ozdoby, mince a keramika. Pohrebisko stratilo svoj význam v neskoršom období , keď ľudia už pochovávali svojich mŕtvych v blízkosti kostolíkov.

 pohrebisko s osadou a románsky kostolík          
Románsky kostolík sa nachádzal v blízkosti železničnej trate, v oblasti Pavlovho a Kuzmovho kopca. Bolo pri ňom pohrebisko aj osada. Archeológovia tu našli základy chát -  polozemníc, zbytky ohníšť, poľnohospodárske náradie i keramiku. nádoba s detskou kostrouZaujímavý bol nález nádoby s detskou kostrou.







Dôležité boli aj nájdené mince, podľa ktorýchmince sa dalo zistiť, v ktorom období bola osada obývaná. Táto osada zanikla pravdepodobne v 14. storočí, v časoch bojov Matúša Čáka s ostrihomským arcibiskupstvom, ktorému patril neďaleký Bajč.


 stredoveká osada na Abe           Stredoveké pohrebisko sa našlo aj na kopci Aba . Pochádza z 11. – 12. storočia. V hroboch ležali mŕtvi v polohe západ – východ. Hlava im smerovala na západ, ruky mali uložené vedľa tela. Okrem drobných šperkov sa našli v hroboch aj mince vložené mŕtvym do úst. Na východ odnástroje a šperky pohrebiska sa našli pozostatky osady z 12.  storočia, napr. chaty, pece, keramika a základy románskeho kostolíka. Na západ od pohrebiska sa ešte aj  v 13. storočí nachádzala osada. O nej je pravdepodobne aj písomný záznam z roku  1244.
Zelenom háji bolo tiež  odokryté pohrebisko z 11. – 12. stor.                 
                           nástroje a šperky

 

PÍSOMNÉ ZÁZNAMY

Presnejšie údaje o osadách a osídlení sa dozvedáme z listín. Z 13. – 17. storočia sa zachovali väčšinou listiny o majetkoch  / posessio / alebo osadách / villa /. Tieto listiny nás informujú o tom, komu bol majetok darovaný / väčšinou to boli kráľovské donácie čiže dary / alebo komu bol  majetok daný do zálohy .
         stredoveká listina

Tento prepis stredovekej listiny o Hurbanove je z čias panovania kráľa Ladislava V.  /1301 – 1305 /, ktorého poznáme aj  pod menom Václav III., posledný panovník z rodu
Přemyslovcov
, ktorý v roku 1302 daroval  Matejovi, Dominikovi a Oliverovi za vernosť majetok Gyala.   Hurbanovo sa spomína  v mnohých listinách, napr. v roku 1329 ako Gyalla a v roku 1357 ako posessio Gylla / Gyalla /.

            Časť Hurbanova Konkol sa už v roku 1193 spomína ako osada s väčším počtom obyvateľstva. Po tatárskom vpáde  / 1241 – 1242 / pozval kráľ Belo IV.  do spustošeného Uhorska Kumánov. Konkol sa podľa niektorých historikov pravdepodobne stal  majetkom kumánskeho náčelníka Thegeho. Jeho potomkami sú  členovia rodiny Konkoly – Thege.

            V listine z roku 1247 sa spomína Vík ako villa Weyk , osada s prevažne slovanským osídlením. Počas tureckých výbojov zanikla a znovu sa spomína v záznamoch z roku 1655, keď ju Daniel Sibrik dostal do daru od kráľa.

            Z písomností , ktoré sa týkajú  Bohatej,  je najstaršou listina z roku 1304, v ktorej sa spomína šľachtic Andre de Bagatha. Obec Bohatá sa spomína v listine z r. 1404 pod názvom Bagatha, v r. 1571 ako Bagota a v r. 1786 ako Bagotta.   Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a rybolovom, preto sú symbolmi Bohatej lemeš, snop klasov a čerieslo. Územie Bohatej patrilo rodine Désházyovcov a v roku 1534 ju ako kráľovský dar dostala rodina Ordódyovcov z Bodrogskej župy.
 

 

 

UDALOSTI V 16.- 20. STOR.

               Osudy obyvateľov veľmi poznačilo vyše 150 rokov trvajúce  turecké panstvo. Po porážke uhorskej armády  pri Moháči v roku 1526 sa  Slovensko  stalo súčasťou Habsburskej monarchie, ale Turci neustále napádali  naše územie. Najhoršie sa žilo obyvateľom v osadách. Okrem roboty na panskom museli platiť dane aj pánom, aj Turkom. Okrem toho museli pomáhať pri opevňovacích prácach, zásobovať pevnosti, robiť furmanky a pod. Pred Turkmi sa mohli ukryť iba v močiaroch, napr. pri Martovciach. V roku 1561 Turci Hurbanovo zničili a v roku 1570 boli Hurbanovo aj Bohatá vyľudnené a na mape zakreslené iba ako majery /pusty/.

             V  tomto období tureckých nájazdov a protihabsburských povstaní sa vystriedalo veľa majiteľov pozemkov mesta a okolia., napr. Gyallai Štefan a Piroška / 1570/, Thasy Cyril a Zsigmondics Peter / 1582 /, Konkoly Ladislav, Michal a Štefan / 1697/, Szluha František s manželkou Konkoly – Thege Júliou /1728 / . Po vyhnaní Turkov  v 17. stor. sa počet obyvateľstva zvyšoval. V 18. stor. k nám prišli obyvatelia z Hontianskej , Turčianskej a Nitrianskej stolice.

             Koncom 18. storočia sa na pozemkoch Ordódyových usadili Židia . V 19. a 20. stor. už vlastnili židovské rodiny pomerne veľké majetky v našom okolí. Sprvoti mali iba modlitebňu, neskôr v roku 1914 si postavili aj kostol , ktorý však bol po druhej svetovej vojne zbúraný. V rokoch 1880 – 1905 bola u nás aj dvojtriedna židovská škola
 

             V 18.aj v 19. storočí ohrozovali obyvateľstvo morové a cholerové epidémie, povodne a zemetrasenia. Najväčšia morová epidémia bola v roku 1710 . Najväčšie zemetrasenie v roku 1763 poškodilo mnohé domy vrátane kostolov. Zemetrasenie sa opakovalo ešte v roku 1783.

             Obidve svetové vojny v 20. stor. zasiahli do života obyvateľov. V prvej svetovej vojne / 1914 – 1918 /  prišlo o život 15 obyvateľov  mesta. Mnohí museli znášať biedu a útrapy vojny.  V 20. stor. vznikli aj nové osady,  časti dnešného mesta. V roku 1923 odkúpili pozemky v Bohatej Slováci pochádzajúci z Fríwaldova od Rajeckej Lesnej, ktorí sa vrátili z Ameriky a založili Novú Trstenú. V roku 1923 sa na bývalé majery Zelený Háj Holanovo prisťahovali rodiny z Kysúc, od Zvolena, a z Hradišťa pri Brezovej. 

             Pokojnejší život po nej narušila ďalšia vojna. V rokoch 1938 – 1945 sa zmenili naše južné hranice. V dôsledku Viedenskej arbitráže sa Hurbanovo  stalo súčasťou Maďarska. I na jeho území platili protižidovské Norimberské zákony . V roku 1944 bolo deportovaných do koncentračného tábora v Osvienčime 125 Židov, z ktorých sa vrátilo iba 10. Maďarskí nyilasi – fašisti brali mladých chlapcov a dievčatá na nútené práce do Nemecka. Niektorí  muži museli nastúpiť ako vojaci do maďarskej armády.  Sovietska armáda vytláčala Nemcov z územia Maďarska a v marci 1945 prekročila Dunaj.  Prvý predvoj sovietskych vojsk prišiel do Hurbanova 26. marca a definitívne bolo oslobodené 30 . marca 1945 vojskami 2. ukrajinského frontu maršala Malinovského. Najväčšie boje sovietskej armády s Nemcami sa odohrávali na kopci Aba a v Bohatej.

             Nemci pri ústupe podpálili budovu pošty a Sümeghov kaštieľ, v ktorom mali uskladnené pohonné hmoty. Pamätník obetiam oboch vojen je postavený v hurbanovskom cintoríne. Po vojne boli majetky kolaborantov, teda tých, čo podporovali fašistický režim, skonfiškované. V rámci výmeny obyvateľstva  medzi ČSR a Maďarskom prišli slovenské rodiny z Maďarska a aj zo srbskej Vojvodiny.

             V júni 1965 sa pretrhla hrádza na Dunaji a voda zaplavila celú oblasť. Do Hurbanova sa vďaka hrádzam voda nedostala, ale Sesíleš, Vík, Zelený Háj, Holanovo boli zaplavené.              

            V druhej polovici 20. stor. zaznamenalo mesto veľký rast nielen vo výstavbe, ale i v počte obyvateľov. Najviac významných budov bolo postavených v 70. a 80. rokoch, napr. budovy na Námestí Mikuláša Konkolyho  – Thege vrátane kultúrneho domu, ďalej domov dôchodcov, vinárske závody, sídliská, bola rozšírená Komárňanská a Novozámocká ulica, zavedená pitná voda a kanalizácia a i.

 

 

PRIEMYSEL

             Okolie Hurbanova bolo známe pestovaním tabaku. Priemysel sa rozvíjal veľmi pomaly. Veľká časť obyvateľov pracovala ako námezdní robotníci na majetkoch tunajších veľkostatkárov. V rokoch 1820 – 1860 tu bola malá tabaková továreň rodiny Czúzyovcov.

             V roku 1842 stál na južnom okraji obce veterný mlyn.   

 železničná stanica            V roku 1910 bola vybudovaná železničná trať Nové Zámky – Komárno. Prvým rušňovodičom, ktorý túto trať prešiel,Mikuláš Konkoly Thege bol známy astronóm Mikuláš Konkoly – Thege.

 

 

 

 

 




            Na prelome storočí  bol v Hurbanove mlyn patriaci Jánovi Hulkóovi, ktorý bol poháňaný benzínovým motorom a denne spracoval 60 q obilia.

valcový mlyn                                                                                       

              V roku 1927 založil Imrich Dikácz jatku s podzemnými chladiacimi miestnosťami a ľadovňou.

            V roku 1931 dal Rudolf Salcer postaviť paprikový mlyn. V rokoch 1940 – 1945 tu pôsobilo aj Družstvo pestovateľov papriky.

            V rokoch 1913 – 1938 tu bola tlačiareň M. Orosza a v rokoch 1938 – 1945 tlačiareň Viliama Ehrenreicha.

            Prvé kino sa otvorilo v roku 1921.

            Po roku 1948, keď sa k moci dostali komunisti, vznikli roľnícke družstvá, ktoré sa v roku 1976 zlúčili do jedného JRD.

            K rozvoju a rastu mesta prispeli pivovar a sladovňa, ktoré boli postavené v rokoch 1965 – 1969.  Hurbanovské pivo Zlatý pivovarbažant sa rýchlo preslávilo v celej Európe a stalo sa dôležitým vývozným artiklom vtedajšej ČSFR. Ako jediný pivovar vyrábal tretinkové pivo a pivo v plechovkách. Zakladateľom pivovaru a jeho prvým riaditeľom bol  Ing. Ján  Řiman. V roku 1995 sa stal majetkom spoločnosti Heineken.

 

 

 

OBYVATEĽSTVO
 

rok

Hurbanovo

Bohatá

1783

1360

719

1900

1789

1155

1930

2843

1417

1961

4404

1794

1978

7313

-

2005

7952

-

                    Názvy Hurbanova

            1302                        Gyalla

            1357                        posessio Gylla / Gyalla/

            1786                        Ó- Gyalla

            1920                        Stará Ďala

            1948                        Hurbanovo

                    Názvy Bohatej

            1404                        Bagatha

            1571                        Bagota

            1786                        Bagotta

            1920                        Bohatá
 

                   Štáty, v ktorých sa Hurbanovo nachádzalo:

 623 – 658                       Samova ríša

833 – 906                       Veľkomoravská ríša

po r. 906 – 1526             Uhorsko         

1526 – 1867                   Rakúsko

1867 – 1918                   Rakúsko – Uhorsko

1918 – 1938                   Československá republika

1938 – 1945                   Maďarsko

1945 – 1993                   Československá socialistická / federatívna / republika

od r. 1993                       Slovenská republika

 

 

 

ŠKOLSTVO

 

             V roku 1901 darovala Helena Baranyaiová pozemok na výstavbu školy.  Na budove našej školy je pamätná tabuľa.  Spočiatku tu bola iba maďarská škola. Slovenská škola sa od nej oddelila v roku 1923.  Jej prvým správcom – riaditeľom bol Ľudovít  Omacheľ. 
Základná školanovšia budova ZŠ
           V roku 1958 bola postavená novšia budova slovenskej základnej školy. 
 




            V roku 1969 bola postavená budova maďarskej základnej školy. Hurbanovo bolo aj sídlom niekoľkých stredných škôl a učilíšť, napr. Obvodnej meštianskej školy /1946/,  Dvojročnej vinárskej školy /1955/, Poľnohospodárskeho odborného učilišťa /1959/, Poľnohospodárskej technickej školy /1960/, 11-ročnej strednej školy /1958/, Strednej všeobecnovzdelávacej školy /1966/, Gymnázia /1975/, Strednej pedagogickej školy /1981/, Strednej priemyselnej školy stavebnej /1986/.

 

 

 

ERB A VLAJKA

            erb mesta HurbanovoV roku 1977 bol heraldickou komisiou schválený erb mesta   V modrom štíte je zobrazená zlatá hvezdáreň s dvoma kupolami, striebornými dverami, štyrmi striebornými oknami a nad ňou 7 zlatých hviezd symbolizujúcich 7 mestských častí: Bohatú, Holanovo, Hurbanovo, Konkol, Novú trstenú, Vík, a Zelený Háj.
 



            Vlajka mesta sa skladá zo siedmich pozdĺžnych pruhov. Štyri sú žltej a tri modrej farby. Ukončená je lastovičím chvostom.vlajka

 

 

 

 

 

 

 

HISTORICKÉ PAMIATKY

            Ranobarokovú  kúriu dal postaviť Štefan  Konkoly Thege na konci 17. stor. a neskôr patrila jeho potomkom. Na hydrometeorologická stanicazačiatku 19. stor. bola prestavaná v klasicistickom  a v polovici 19. stor. v neogotickom slohu. Jej posledným majiteľom bol svetoznámy hvezdár Mikuláš Konkoly Thege.
Po jeho smrti bola majetkom  štátu a nachádzali sa tu viaceré inštitúcie, napr. kino, cirkevné úrady, vojenské veliteľstvo a i. Žiaľ táto významná historická pamiatka bola v roku 1959 zbúraná a na jej mieste bola postavená budova dnešnej stanice
ranobaroková kúria opatrovateľskej starostlivosti, v súčasnosti nazvaná Krízovým strediskom.
 

 

                                                                krízové stredisko SOS
 

 Dr. Mikuláš Konkoly Thege           V roku 1874 začal Dr. Mikuláš Konkoly Thege svoje astronomické pozorovania v novej budove observatória.hvezdáreň v súčasnosti
hvezdáreň







           


                                                                                                                                                 
     
            Spracúvali sa tu výsledky meteorických pozorovaní. Zapojil sa do rôznych výskumných programov, napr. do výskumu
planetárium v parku Mikuláš KopernikVeľkej červenej škvrny Jupitera, fotografického štúdia Slnka a pod.  Pôvodne mala astronomická časť observatória jedenásť kupol, v ktorých boli inštalované rozličné ďalekohľady a prístroje. slnečné hodiny v parku
V parku bola na konci 20. stor.
odhalená socha Mikuláša Kopernika, hvezdára poľského pôvodu, zakladateľa heliocentrického názoru na slnečnú sústavu.


                                                                                                                    



           V roku 1899 vybudoval Dr. Mikuláš Konkoly-meteorologické observatóriumThege na svojom majetku meteorologické observatórium, ktoré sa stalo najmodernejším meteorologickým pracoviskom v Uhorsku. Systematicky sa tu merala vlhkosť ovzdušia a teplota, množstvo zrážok, výparu, teplota pôdy a spodnej vody a neskôr sa tu začali aj geomagnetické pozorovania.
               Hydrometeorologický ústav SAV a Geofyzika
                           

            Pôvodný kaštieľ dal postaviť  František Szluha na začiatku 18. storočia.  Bola to poschodová budovu v tvare písmena
kaštieľ rodiny FesztyovcovU, s vežami na nárožiach obytného krídla. V roku 1818 bol prestavaný v klasicistickom slohu, znížený na prízemný a upravený na pôdorys s tvarom písmena L. V roku 1864 kúpil kaštieľ Silvester Rehrnbeck- Feszty, ktorý ho dal prestavať , rozšíril ho znovu do tvaru písmena U s dvoma vežovými pavilónmi. V súčasnosti  patrí tiež rodine Fesztyovej, ktorá zrenovovala zadnú časť kaštieľa.






            Na mieste dnešného mestského úradu stál prízemný barokový kaštieľ , kultúrny domktorý dal na začiatku 18. storočia postaviť Ján Konkoly Thege. Na konci 18. stor. ho prestavali v klasicistickom slohu. Počas svojej existencie menil  majiteľov. Medzi nich patrili Tajnayovci, Csúzyovci, Ehrenfeldovci a i. Posledným bol Ernest Sümeg, ktorý zahynul v koncentračnom tábore. Počas druhej svetovej vojny ho poškodil požiar, pretože Nemci tu mali sklad pohonných hmôt. Za komunistickej totality ho skonfiškovali a slúžil ako kultúrny dom. Pre zlú statiku budovy ho zbúrali. Zachovala sa  z neho iba pivnica, ktorá sa využíva na reštauračné účely.







            Najzachovalejšou romantický kaštieľstavbou je romantický kaštieľ inšpirovaný  francúzskym barokom, ktorý dal v roku  1901 postaviťZlatý Bažant - kaštieľ Michal Steiner. Jeho poslednou majiteľkou bola Edita Schwitzerová – Steinerová, ktorá zomrela v roku 1997. Kaštieľ kúpil pivovar Zlatý Bažant - Heineken a zriadil v ňom reštauráciu.





 
           Medzi Schwartzov kaštieľkaštiele, ktoré prestavby takmer nezasiahli patrí Schwartzov kaštieľ. Bol postavený v 90-tych rokoch 19. stor. Dal ho postaviť neznámy staviteľ z okruhu priateľov baróna Hirscha. Je to poschodová neoklasicistická budova v tvare písmena L. Po smrti baróna Hirscha kúpil kaštieľ Žigmund Schwartz, ktorý ho dával do prenájmu. V roku 1927, keď ho mal  v prenájme  Dr. Kiss, sa kaštieľ stal miestom tragédie, vraždy jeho nevlastnej dcéry Marišky, ktorú zabil zo žiarlivosti jej milý. V tej istej miestnosti  spáchal aj on samovraždu.






            Zaujímavá je história kaštieľov v Sesíleši. V prvej polovici 19. stor. tu stál lovecký kaštieľ rodiny Baranyaovej. Tento majetok zdedila Helena Baranyaová, viedenská tanečnica, ktorá sa tu rozhodla podľa návrhu tureckého architekta postaviť zaujímavý romantický kaštieľ so 14 izbami. Bolo v ňom množstvo tajných vchodov, hracích hodín a skriniek, ktoré vydávali zvieracie zvuky. V izbách boli skryté prepadliská, ktorými sa mohol nič netušiaci návštevník nečakane dostať do pivnice. Majiteľka svoj
lovecký kaštieľmajetok – pustu volala Vrtošivá, po maďarsky „Szeszélyes“. Z tohto slova pochádza aj názov Sesíleš. Aj samotná majiteľka zomrela zvláštnou smrťou. Našli ju s hlavou zastrčenou v slamníku. Pretože okolie kaštieľa bolo vynikajúcim loveckým revírom, kúpil ho nemecký podnikateľ Móric Hirsch a v roku 1893 začal so stavbou trojpodlažného loveckého kaštieľa. Stavbu však nedokončil, lebo v roku 1896 náhle zomrel. Ďalší majiteľ dal strednú a západnú časť budovy rozobrať . Budovu niekoľkokrát upravovali a po roku 1948 tu bol zriadený Výskumný ústav teplomilných a špeciálnych rastlín. V súčasnosti sa kaštieľ obnovuje na účely agroturistiky.



            Kúrie v Bohatej patrili rodine Ordódyovej a jej príbuzným. Prvou z nich bola horná kúria na konci Bohatej. Bola postavená začiatkom 18. stor. a  v polovici 19. stor. prestavaná v neoklasicistickom slohu. Jej poslednou majiteľkou bola Mária Ordódyová, ktorú Bohatčania poznali pod menom grófka Marica.  Zomrela v roku 1991.

            V parku sa nachádza bývalá kúria  Antona VI. Ordódyho, ktorú dal na zač. 19. stor. postaviť v klasicistickom slohu. V druhej polovici 19. stor. bola prestavaná  a rozšírená o bočné krídlo.  Po roku 1945 bola prestavaná na školské účely.


            V roku 1718 bol v Hurbanove postavený barokový Kostol sv. Ladislava. V roku 1763 ho poškodilo zemetrasenie a museli
kostol sv. Ladislavaho prestavať. V roku 1910  ho zasa zničil požiar. Nový kostol bol postavený v rokoch 1912 – 1913 podľa projektu architekta Štefana Medgyaszayho. Je to secesná stavba inšpirovaná sedmohradskou gotickou architektúrou ( secesia je umelecký štýl na prelome 19. a 20. storočia). Pôdorys kostola má podobu gréckeho kríža s veľkým polygónom (mnohouholníkom)  v krížení. Hlavný oltár s obrazom sv. Ladislava pochádza z polovice 19. stor.  Najstaršími dielami v ňom sú obrazy Kalvárie a sv. Anny , ktoré boli zachránené zo starého kostola a pochádzajú z 18. storkostol sv. Ladislava.  Z druhej pol. 18. stor. je aj obraz Czenstochowskej Madony v klasicistickom ráme.kostol sv. Ladislaval











            V roku 1739 bol postavený v Bohatej Kostol sv. Anny. V roku 1763 bol tiež poškodený zemetrasením a prestavaný . kostol sv. Anny Kostol sv. Anny  je jednoloďová stavba s polkruhovou klenbou nad hlavným oltárom. Väčšina  vnútorného vybavenia pochádza z druhej polovice 18. stor. , napr. hlavný oltár s obrazom sv. Anny a plastikami svätcov, bočný oltár sv. Márie Magdalény so sochami sv. Floriána a Jána Nepomuckého, bočný oltár so sv. Františkom, kazateľnica, socha Márie s mŕtvym Ježišom a i.
 










                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                        
           Po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. bol v roku 1796 postavený aj reformátsky kostol., ktorý bol v roku 1912 prestavaný a doplnený polygonálnou vstavanou vežou a hlavné i vedľajšie priečelie bolo upravené v neskorogotickom slohu.
 

           K najstarším historickým pamiatkam v Bohatej patrí súsošie Jána Nepomuckého zo 17. storočia a zvonica z 1. polovice súsošie Jána Nepomuckého19. stor.
                                                                           

zvonica






trojičný stĺp


          

         
                     
           Tento trojičný stĺp dala postaviť rodina Gyurcsovicsová v roku 1886 pred katolíckym kostolom .






                                                                                                                                                                     

 

 

 

OSOBNOSTI

            K významným osobnostiam 18. storočia, pochádzajúcim z Hurbanova, patrí Ján Nepomucký Sluha, ktorý sa narodil v r. 1723. Zúčastnil sa misií v Brazílii, kde okrem misionárskej činnosti vykonával aj vedeckú prácu. Venoval sa mapovaniu rieky Maraňon a jej údolia.
Portugalská vláda v roku 1759 zrušila jezuitský rád a vypovedala jezuitov z krajiny. Mnohí z nich skončili v portugalských väzniciach. Medzi nimi bol pravdepodobne aj Ján Sluha.


            V r. 1765 sa v Hurbanove narodil Ján Besse.   Do roku 1824 žil v Paríži , kde redigoval časopis Mercure Etrange. Po návrate domov pracoval na župnom úrade v Komárne. So  známym prírodovedcom Alexandrom Humboldtom sa zúčastnil expedície do Ázie v r. 1829. Precestovali Kaukaz, Ural, Altaj, okolie Kaspického mora a dostali sa do východnej Indie. Svoje poznatky uverejnil vo Vedeckom zborníku.  Bol to človek veľmi vzdelaný. Ovládal viacero jazykov. Vo francúzštine vydal tureckú gramatiku a francúzsko – turecký slovník.


            Arpád Feszty, /1856 – 1914 /patrí medzi popredných predstaviteľov kritického realizmu a historického maliarstva na konci rodina Fesztyovcov19. storočia.
Jeho najznámejším dielom je panoramatický obraz Príchod Maďarov, dlhý 120 mobraz Arpáda Fesztyho a široký 15 m. Dnes je tento obraz vystavený v maďarskom Ópusztaszeri pri Segedíne. Deväť jeho obrazov rôznych žánrov sa nachádza v Múzeu maďarskej kultúry a Podunajska v Komárne, napr. historický obraz Bitka pri Bánhíde  alebo krajinomaľba    Žitavský most.
Jeho manželkou bola nevlastná dcéra Móra Jókaiho Róza.


            Medzi významné osobnosti  rodiny Ordódyových v 18.stor. patrili  Peter Ordódy, stoličný slúžny, zástupca podžupana, dvorský radca  a neskôr prvý podžupan, Michal Ordódy, hlavný notár a podžupan, v 19. stor. Ján Ordódy, hlavný notár a podžupan, Pavol Ordódy, poslanec uhorského snemu, Vojtech Ordódy, profesor, neskôr riaditeľ na Štátnej vysokej stavebnej škole  v Budapešti, ktorý sa zaoberal otázkou rozširovania železničnej siete.


            Najvýznamnejšou osobnosťou Hurbanova je Dr. Mikuláš Konkoly – Thege, ktorý sa narodil v r. 1842 v Budapešti.Dr. Mikuláš Konkoly Thege
Značnú časť života prežil v rodinnom kaštieli v Hurbanove.  Najviac času trávil vo svojej  dielničke. Zaujímal sa o stroje a ako dvanásťročný skonštruoval parný stroj. Gymnázium začal študovať v Komárne  a dokončil ho v Budapešti.  Na univerzite v Berlíne študoval právo. Popri štúdiu navštevoval aj prednášky významných predstaviteľov vtedajšej vedy, hlavne meteorológov a astronómov. Po ukončení štúdia navštívil Mikuláš Konkoly  európske observatóriá, napr.v Heidelbergu, Göttingene, Yorku,  Paríži, Bruseli .
            V roku 1867 pracoval na Župnom úrade v Komárne. Vo voľnom čase si staval jachtu, zaoberal sa bezpečnosťou plavby na Dunaji, podieľal sa na zmapovaní Dunaja, zložil skúšky lodného kapitána aj rušňovodiča, mal zásluhu na výstavbe železnice prechádzajúcej cez Hurbanovo a ako rušňovodič riadil aj prvý vlak na trati Nové Zámky – Komárno.V rokoch 1890-1900 bol riaditeľom Štátneho ústavu preM. Konkoly Thege - poslanec meteorológiu a zemský magnetizmus v Budapešti. V rokoch 1896-1906 bol poslancom uhorského snemu. V roku 1899 daroval svoju hvezdáreň aj s celým areálom štátu a v roku 1902 mu daroval aj celý svoj majetok v okolí Hurbanova s tým , že bude rozpredaný bezzemkom. Nezanechal po sebe potomkov, lebo jeho prvý syn zomrel hneď na druhý deň po narodení a druhý v siedmom roku života. Mikuláš Konkoly Thege bol členom mnohých ďalekohľadvedeckých hodiny v observatóriuspoločností a členom Akadémie vied. Publikoval vyše 40 vedeckých a odborných prác. Za svoju prácu dostal mnohé uznania a vyznamenania, napr. čestný doktorát Philadephskej univerzity a viaceré zlaté medaily za fotografovanie hviezdnej oblohy. Menom Konkolyho a Hurbanova boli nazvané aj dve planétky a to č. 1445- Konkolya a č. 1259- Ó Gyalla, čo je v súčasnosti to najvyššie uznanie jeho celoživotného diela. Mikuláš Konkoly Thege zomrel 17. februára 1916 v Budapešti a je pochovaný v rodinnej  hrobke v Hurbanove.
 obraz M. Konkoly Thege                                            hrobka



            Jozef Malovec sa narodil 24. 3. 1933 v Hurbanove. Jeho rodičia sa neskôr presťahovali do Topoľčian a potom do Nitry. Jozef MalovecKonzervatórium absolvoval v Bratislave. Tu študoval aj kompozíciu na VŠMU, potom prestúpil na AMU do Prahy. Od roku 1957 pôsobil ako redaktor  a dramaturg, v rokoch 1977- 1983 ako vedúci elektroakustického štúdia  Československého rozhlasu v Bratislave. Neskôr sa venoval iba komponovaniu. Bol zakladateľom elektroakustickej hudby na Slovensku. Preslávili ho jeho diela: Predohra pre orchester, Kryptogram 1, Komorná symfónia . Komponoval hudbu aj k dlhometrážnym filmom, napr. Prípad pre obhajcu, Námestie sv. Alžbety, Srdce na lane, Miesto v dome a i., aj k animovaným filmom, napr. Poľovník a jeho pes, Puf a Muf a i. Jeho dielo Ortogenézis zaznamenalo medzinárodný úspech vo finále svetovej súťaže v Hannoveri.





 

            V Hurbanove prežila aj časť svojej mladosti speváčka Hana Hegerová. Hana, vlastným menom Carmen Farkašová, sa Hana Hegerovánarodila v Bratislave. Jej matka sa po vojne vydala za pána Pažitného a žila s dcérou a synomHana Hegerová v Hurbanove. Hana pracovala ako úradníčka a učiteľka v Komárne. V rokoch 1953-1957 pôsobila ako herečka v žilinskom divadle, v rokoch 1958-1966 pokračovala vo svojej hereckej kariére v Čechách v divadlách Rokoko a Semafor. Účinkovala vo filmoch Frona, Naděje, Kdyby tisíc klarinetu, Dobře placená procházka. Ako šansoniérka vystupovala v prestížnej parížskej Olympii /1967/, v Nemecku, vo Švajčiarsku, v USA, vo Fínsku. V nemčine naspievala štrnásť albumov. Je držiteľkou ceny Francúzskej akadémie /1974/ a v roku 1996 ju uviedli do siene slávy Akadémie populárnej hudby.



 

© 15.4.2006

spracovala PaedDr. Katarína Valachová