Hurbanovo |
OSÍDLENIE V PRAVEKU A STAROVEKU
Najstaršia
osada
pochádzajúca asi z obdobia okolo roku 5000
pred Kr., bola objavená v Hurbanove na
Bacherovom majeri . Archeológovia tu našli chatu –
polozemnicu, ktorej steny boli vymazané hlinou, vybielené
a vymaľované červenou farbou. . Z tejto osady pochádzajú aj najstaršie
poľnohospodárske nástroje nájdené na Slovensku.
Osadu asi z toho istého obdobia odkryli
archeológovia pri výstavbe závodu Nuritech medzi Bohatou a Pavlovým
Dvorom. Okrem kolových stavieb, zásobnicových jám, piecok,
poľnohospodárskych nástrojov tam našli aj opsidián pochádzajúci
z východného Slovenska a poľský pazúrik, čo svedčí o tom, že
obyvatelia tejto osady udržiavali kontakty aj so vzdialenejšími
oblasťami.
Z neskoršieho
obdobia mladšej doby kamennej / asi 4000 pred. Kr./
bola na Bacherovom majeri nájdená ďalšia osada s niekoľkými
hrobmi. Mŕtvi v hroboch ležali v skrčenej polohe, prevažne na ľavom
boku, s tvárou otočenou na východ. V hroboch sa našli aj rôzne nádoby
a nástroje. Osada z tohto obdobia bola odokrytá aj v Bohatej.
V období, keď sa začalo šíriť používanie bronzu /
2000 – 1450 pred Kr. /, žili v okolí Hurbanova ľudia
s osobitou kultúrou, ktorá bola podľa nášho najvýznamnejšieho
náleziska na Bacherovom majeri nazvaná „hurbanovskou kultúrou“.
Typickými výrobkami ľudí tejto kultúry boli krčiažky s baňatou dolnou
časťou a lievikovým hrdlom. Povrch mali zdobený vyrytými čiarami,
ktoré vypĺňala biela pastovitá hmota.
V sídlisku v Bohatej, ktoré pochádza zo strednej
doby bronzovej /1450 – 1250 pred Kr. /, žil ľud
mohylovej kultúry. Jeho pomenovanie pochádza zo zvyku, že
na telo mŕtveho alebo na urnu s popolom navŕšili násyp z hliny alebo
kamenia.
V 4. storočí pred Kr. prišli na naše územie Kelti,
vynikajúci kováči, kovolejári, kovotepci, sklári,
hrnčiari
i roľníci. Svojich mŕtvych bojovníkov pochovávali s kompletnou
výzbrojou, ženy so šperkami. Do hrobov kládli nádoby s mäsitou
potravou a nápojmi. V Hurbanove žili Kelti na pieskovej dune za
Bohatou, po ľavej strane cesty na Nové Zámky a na kopci Aba ,
juhozápadne od Hurbanova. Pôdorys ich obydlí mal tvar obdĺžnika. Boli
zapustené pod
povrch
terénu a mali sedlovú strechu.
V 1. – 4. storočí po Kr. žili v južnej časti Hurbanova germánske kmene
Kvádov. Stavali si polozemnicové pravouhlé domy so
sedlovou strechou, ktorých steny boli vyplnené prútím a omazané hlinou
zmiešanou s obilnými plevami alebo posekanou slamou.
Archeológovia
tu odkryli chaty, studne, pece na keramiku . Pretože Germáni často
napádali
Rímsku ríšu, ktorej hranice siahali až po Dunaj, postavili Rimania pri
Dunaji sústavu opevnení – Limes Romanus. Významná pevnosť
Celemantia sa nachádzala pri Iži.
OSÍDLENIE
V STREDOVEKU
Na prelome 5. a 6.
storočia prišli na naše územie Slovania a v 6. storočí Avari.
O tom, že u nás žili Avari, svedčia nálezy na kopci Aba. Avari
a Slovania žili na našom území raz v mieri, inokedy proti sebe
bojovali. Hovoríme o avarsko – slovanskej symbióze, čiže spolužití.
Iba v období Samovej ríše / 623 – 658 /, keď slovanské kmene zjednotil
franský kupec Samo, sa Slovania dostali spod vplyvu Avarov. Avari
časom splynuli so slovanským obyvateľstvom a ako národ zanikli.
V roku 833
vznikla zjednotením Nitrianskeho a Moravského kniežatstva
Veľkomoravská ríša, do ktorej patrilo aj územie nášho
mesta. Koncom 9. storočia k nám začali prichádzať maďarské kmene a po
zániku Veľkej Moravy bolo naše územie postupne začlenené do
novovznikajúceho štátu – Uhorska. O prvých
osadách z tohto obdobia sa dozvedáme z archeologických vykopávok.
K najstarším archeologicky preskúmaným miestam z obdobia
stredoveku patrí pohrebisko z 10. – 11. storočia,
ktoré sa nachádzalo za Bohatou, naľavo od cesty
na Nové Zámky. V hroboch sa našli kostry koní, jazdecký výstroj,
zbrane, rôzne ozdoby, mince a keramika. Pohrebisko stratilo svoj
význam v neskoršom období , keď ľudia už pochovávali svojich mŕtvych
v blízkosti kostolíkov.
Románsky
kostolík
sa nachádzal v blízkosti železničnej trate, v oblasti Pavlovho
a Kuzmovho kopca. Bolo pri ňom pohrebisko aj osada.
Archeológovia tu našli základy chát - polozemníc, zbytky ohníšť,
poľnohospodárske náradie i keramiku.
Zaujímavý
bol nález nádoby s detskou kostrou.
Dôležité boli aj nájdené mince, podľa ktorých
sa dalo zistiť, v ktorom období bola osada obývaná. Táto osada zanikla
pravdepodobne v 14. storočí, v časoch bojov Matúša Čáka
s ostrihomským arcibiskupstvom, ktorému patril neďaleký Bajč.
Stredoveké pohrebisko sa našlo aj na kopci Aba .
Pochádza z 11. – 12. storočia. V hroboch ležali mŕtvi v polohe
západ – východ. Hlava im smerovala na západ, ruky mali uložené vedľa
tela. Okrem drobných šperkov sa našli v hroboch aj mince vložené
mŕtvym do úst. Na východ od
pohrebiska sa našli pozostatky osady z 12. storočia,
napr. chaty, pece, keramika a základy románskeho kostolíka.
Na západ od pohrebiska sa ešte aj v 13.
storočí nachádzala osada. O nej je
pravdepodobne aj písomný záznam z roku 1244.
V Zelenom háji bolo tiež odokryté
pohrebisko z 11. – 12. stor.
PÍSOMNÉ ZÁZNAMY
Presnejšie
údaje o osadách a osídlení sa dozvedáme z listín. Z 13. – 17. storočia
sa zachovali väčšinou listiny o majetkoch / posessio / alebo osadách
/ villa /. Tieto listiny nás informujú o tom, komu bol majetok
darovaný / väčšinou to boli kráľovské donácie čiže dary / alebo komu
bol majetok daný do zálohy .
Tento prepis stredovekej listiny o Hurbanove je z čias panovania kráľa
Ladislava V. /1301 – 1305 /, ktorého poznáme aj pod menom Václav
III., posledný panovník z rodu Přemyslovcov , ktorý
v roku 1302 daroval Matejovi, Dominikovi
a Oliverovi za vernosť majetok Gyala. Hurbanovo sa spomína
v mnohých listinách, napr. v roku 1329 ako Gyalla a v roku 1357 ako
posessio Gylla / Gyalla /.
Časť Hurbanova Konkol sa už
v roku 1193 spomína ako osada s väčším počtom obyvateľstva. Po
tatárskom vpáde / 1241 – 1242 / pozval kráľ Belo IV. do spustošeného
Uhorska Kumánov. Konkol sa podľa niektorých historikov pravdepodobne
stal majetkom kumánskeho náčelníka Thegeho. Jeho potomkami sú
členovia rodiny Konkoly – Thege.
V listine z roku 1247
sa spomína Vík ako villa Weyk , osada
s prevažne slovanským osídlením. Počas tureckých výbojov zanikla
a znovu sa spomína v záznamoch z roku 1655, keď ju Daniel Sibrik
dostal do daru od kráľa.
Z písomností , ktoré sa týkajú Bohatej,
je najstaršou listina z roku 1304, v ktorej
sa spomína šľachtic Andre de Bagatha. Obec Bohatá sa spomína
v listine z r. 1404 pod názvom Bagatha, v r. 1571 ako Bagota a v r.
1786 ako Bagotta. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom
a rybolovom, preto sú symbolmi Bohatej lemeš, snop klasov a čerieslo.
Územie Bohatej patrilo rodine Désházyovcov a v roku 1534 ju ako
kráľovský dar dostala rodina Ordódyovcov z Bodrogskej župy.
|
|
UDALOSTI V 16.- 20. STOR.
Osudy obyvateľov veľmi poznačilo
vyše 150 rokov trvajúce turecké panstvo. Po porážke uhorskej armády
pri Moháči v roku 1526 sa Slovensko stalo súčasťou Habsburskej
monarchie, ale Turci neustále napádali naše územie. Najhoršie sa žilo
obyvateľom v osadách. Okrem roboty na panskom museli platiť dane aj
pánom, aj Turkom. Okrem toho museli pomáhať pri opevňovacích prácach,
zásobovať pevnosti, robiť furmanky a pod. Pred Turkmi sa mohli ukryť
iba v močiaroch, napr. pri Martovciach. V roku 1561 Turci Hurbanovo
zničili a v roku 1570 boli Hurbanovo aj Bohatá vyľudnené a na mape
zakreslené iba ako majery /pusty/.
V tomto období tureckých nájazdov
a protihabsburských povstaní sa vystriedalo veľa majiteľov pozemkov
mesta a okolia., napr. Gyallai Štefan a Piroška / 1570/, Thasy Cyril
a Zsigmondics Peter / 1582 /, Konkoly Ladislav, Michal a Štefan /
1697/, Szluha František s manželkou Konkoly – Thege Júliou /1728 / .
Po vyhnaní Turkov v 17. stor. sa počet obyvateľstva zvyšoval. V 18.
stor. k nám prišli obyvatelia z Hontianskej , Turčianskej
a Nitrianskej stolice.
Koncom 18. storočia sa na pozemkoch Ordódyových usadili
Židia . V 19. a 20. stor. už vlastnili židovské rodiny
pomerne veľké majetky v našom okolí. Sprvoti mali iba modlitebňu,
neskôr v roku 1914 si postavili aj kostol , ktorý však bol po druhej
svetovej vojne zbúraný. V rokoch 1880 – 1905 bola u nás aj dvojtriedna
židovská škola
V 18.aj v 19. storočí ohrozovali
obyvateľstvo morové a cholerové epidémie, povodne a zemetrasenia.
Najväčšia morová epidémia bola v roku 1710 . Najväčšie zemetrasenie
v roku 1763 poškodilo mnohé domy vrátane kostolov. Zemetrasenie sa
opakovalo ešte v roku 1783.
Obidve svetové vojny v 20.
stor. zasiahli do života obyvateľov. V prvej svetovej
vojne / 1914 – 1918 / prišlo o život 15 obyvateľov mesta. Mnohí
museli znášať biedu a útrapy vojny. V 20. stor. vznikli aj nové
osady, časti dnešného mesta. V roku 1923
odkúpili pozemky v Bohatej Slováci pochádzajúci z Fríwaldova od
Rajeckej Lesnej, ktorí sa vrátili z Ameriky a založili Novú
Trstenú. V roku 1923 sa na
bývalé majery Zelený Háj a Holanovo
prisťahovali rodiny z Kysúc, od Zvolena, a z Hradišťa pri
Brezovej.
Pokojnejší život po nej narušila
ďalšia vojna. V rokoch 1938 – 1945 sa zmenili naše južné hranice.
V dôsledku Viedenskej arbitráže sa Hurbanovo stalo súčasťou Maďarska.
I na jeho území platili protižidovské Norimberské zákony . V roku 1944
bolo deportovaných do koncentračného tábora v Osvienčime 125 Židov,
z ktorých sa vrátilo iba 10. Maďarskí nyilasi – fašisti brali mladých
chlapcov a dievčatá na nútené práce do Nemecka. Niektorí muži museli
nastúpiť ako vojaci do maďarskej armády. Sovietska armáda vytláčala
Nemcov z územia Maďarska a v marci 1945 prekročila Dunaj. Prvý
predvoj sovietskych vojsk prišiel do Hurbanova 26. marca a definitívne
bolo oslobodené 30 . marca 1945
vojskami 2. ukrajinského frontu maršala
Malinovského. Najväčšie boje sovietskej armády s Nemcami sa
odohrávali na kopci Aba a v Bohatej.
Nemci pri ústupe podpálili budovu
pošty a Sümeghov kaštieľ, v ktorom mali uskladnené pohonné hmoty.
Pamätník obetiam oboch vojen je postavený v hurbanovskom cintoríne. Po
vojne boli majetky kolaborantov, teda tých, čo podporovali fašistický
režim, skonfiškované. V rámci výmeny obyvateľstva medzi ČSR
a Maďarskom prišli slovenské rodiny z Maďarska a aj zo srbskej
Vojvodiny.
V júni 1965 sa
pretrhla hrádza na Dunaji a voda
zaplavila celú oblasť. Do Hurbanova sa vďaka hrádzam voda nedostala,
ale Sesíleš, Vík, Zelený Háj, Holanovo boli zaplavené.
V druhej polovici 20. stor. zaznamenalo
mesto veľký rast nielen vo výstavbe, ale
i v počte obyvateľov. Najviac významných budov bolo postavených v 70.
a 80. rokoch, napr. budovy na Námestí Mikuláša Konkolyho – Thege
vrátane kultúrneho domu, ďalej domov dôchodcov, vinárske závody,
sídliská, bola rozšírená Komárňanská a Novozámocká ulica, zavedená
pitná voda a kanalizácia a i. |
|
PRIEMYSEL
Okolie Hurbanova bolo známe
pestovaním tabaku. Priemysel sa rozvíjal veľmi pomaly. Veľká časť
obyvateľov pracovala ako námezdní robotníci na majetkoch
tunajších veľkostatkárov. V rokoch 1820 – 1860 tu bola malá
tabaková továreň rodiny Czúzyovcov.
V roku 1842 stál na južnom okraji
obce veterný mlyn.
V roku 1910 bola vybudovaná železničná trať Nové Zámky –
Komárno. Prvým rušňovodičom, ktorý túto trať prešiel,
bol známy astronóm Mikuláš Konkoly – Thege.
Na prelome storočí bol v Hurbanove mlyn
patriaci Jánovi Hulkóovi, ktorý bol poháňaný benzínovým motorom
a denne spracoval 60 q obilia.
V roku 1927 založil Imrich Dikácz
jatku s podzemnými chladiacimi miestnosťami
a ľadovňou.
V roku 1931 dal Rudolf Salcer postaviť paprikový mlyn.
V rokoch 1940 – 1945 tu pôsobilo aj Družstvo pestovateľov
papriky.
V rokoch 1913 – 1938 tu bola tlačiareň M. Orosza
a v rokoch 1938 – 1945 tlačiareň Viliama Ehrenreicha.
Prvé kino sa
otvorilo v roku 1921.
Po roku 1948, keď sa k moci dostali
komunisti, vznikli roľnícke družstvá, ktoré sa v roku 1976 zlúčili do
jedného JRD.
K rozvoju a rastu mesta prispeli
pivovar a sladovňa, ktoré boli postavené v rokoch
1965 – 1969. Hurbanovské pivo Zlatý
bažant sa rýchlo preslávilo
v celej Európe a stalo sa dôležitým vývozným artiklom vtedajšej ČSFR.
Ako jediný pivovar vyrábal tretinkové pivo a pivo v plechovkách.
Zakladateľom pivovaru a jeho prvým riaditeľom bol Ing. Ján Řiman.
V roku 1995 sa stal majetkom spoločnosti Heineken.
|
|
OBYVATEĽSTVO
rok |
Hurbanovo |
Bohatá |
1783 |
1360 |
719 |
1900 |
1789 |
1155 |
1930 |
2843 |
1417 |
1961 |
4404 |
1794 |
1978 |
7313 |
- |
2005 |
7952 |
- |
Názvy Hurbanova
1302 Gyalla
1357 posessio
Gylla / Gyalla/
1786 Ó- Gyalla
1920 Stará
Ďala
1948 Hurbanovo
Názvy Bohatej
1404 Bagatha
1571 Bagota
1786 Bagotta
1920 Bohatá
Štáty, v ktorých sa Hurbanovo
nachádzalo:
623 – 658 Samova ríša
833 – 906 Veľkomoravská
ríša
po r. 906 – 1526 Uhorsko
1526 – 1867 Rakúsko
1867 – 1918 Rakúsko – Uhorsko
1918 – 1938 Československá
republika
1938 – 1945 Maďarsko
1945 – 1993 Československá
socialistická / federatívna / republika
od r. 1993 Slovenská
republika
|
|
ŠKOLSTVO
V roku 1901 darovala
Helena Baranyaiová pozemok na výstavbu školy. Na
budove našej školy je pamätná tabuľa. Spočiatku tu bola iba maďarská
škola. Slovenská škola sa od nej oddelila v roku 1923. Jej
prvým správcom – riaditeľom bol Ľudovít Omacheľ.
V roku 1958 bola postavená novšia
budova
slovenskej
základnej školy.
V roku 1969 bola postavená budova
maďarskej základnej školy. Hurbanovo bolo aj sídlom niekoľkých
stredných škôl a učilíšť, napr. Obvodnej meštianskej
školy /1946/, Dvojročnej vinárskej školy /1955/, Poľnohospodárskeho
odborného učilišťa /1959/, Poľnohospodárskej technickej školy /1960/,
11-ročnej strednej školy /1958/, Strednej všeobecnovzdelávacej školy
/1966/, Gymnázia /1975/, Strednej pedagogickej školy /1981/, Strednej
priemyselnej školy stavebnej /1986/.
|
|
ERB A VLAJKA
V roku
1977 bol heraldickou komisiou schválený erb
mesta V modrom štíte je zobrazená zlatá hvezdáreň
s dvoma kupolami, striebornými dverami, štyrmi striebornými oknami
a nad ňou 7 zlatých hviezd symbolizujúcich 7 mestských častí: Bohatú,
Holanovo, Hurbanovo, Konkol, Novú trstenú, Vík, a Zelený Háj.
Vlajka mesta sa skladá zo siedmich
pozdĺžnych pruhov. Štyri sú žltej a tri modrej farby. Ukončená je
lastovičím chvostom.
|
|
HISTORICKÉ PAMIATKY
Ranobarokovú kúriu dal postaviť
Štefan Konkoly Thege na konci 17. stor.
a neskôr patrila jeho potomkom. Na
začiatku
19. stor. bola prestavaná v klasicistickom a v polovici 19. stor. v neogotickom
slohu. Jej posledným majiteľom bol svetoznámy hvezdár Mikuláš
Konkoly Thege.
Po jeho smrti bola majetkom štátu a nachádzali sa tu viaceré
inštitúcie, napr. kino, cirkevné úrady, vojenské veliteľstvo a i. Žiaľ
táto významná historická pamiatka bola v roku 1959 zbúraná a na jej
mieste bola postavená budova dnešnej stanice
opatrovateľskej starostlivosti, v súčasnosti nazvaná Krízovým
strediskom.
V roku 1874 začal Dr. Mikuláš Konkoly Thege
svoje astronomické pozorovania v novej budove observatória.
Spracúvali sa tu výsledky meteorických pozorovaní. Zapojil
sa do rôznych výskumných programov, napr. do výskumu
Veľkej
červenej škvrny Jupitera, fotografického štúdia Slnka a pod.
Pôvodne mala astronomická časť
observatória jedenásť kupol, v ktorých boli
inštalované rozličné ďalekohľady a prístroje.
V parku bola na konci 20. stor.
odhalená
socha
Mikuláša Kopernika, hvezdára poľského
pôvodu, zakladateľa
heliocentrického názoru na slnečnú sústavu.
V roku 1899 vybudoval Dr. Mikuláš Konkoly-Thege
na svojom majetku meteorologické observatórium,
ktoré sa stalo najmodernejším meteorologickým pracoviskom
v Uhorsku. Systematicky sa tu merala vlhkosť ovzdušia
a teplota, množstvo zrážok, výparu, teplota pôdy a spodnej vody
a neskôr sa tu začali aj geomagnetické pozorovania.
Pôvodný kaštieľ dal postaviť František
Szluha na začiatku 18. storočia. Bola to
poschodová budovu v tvare písmena
U, s vežami
na nárožiach obytného krídla. V roku 1818 bol prestavaný
v klasicistickom slohu, znížený na prízemný a upravený na pôdorys
s tvarom písmena L. V roku 1864 kúpil kaštieľ Silvester
Rehrnbeck- Feszty, ktorý ho dal prestavať , rozšíril ho
znovu do tvaru písmena U s dvoma vežovými pavilónmi. V súčasnosti
patrí tiež rodine Fesztyovej, ktorá zrenovovala zadnú časť kaštieľa.
Na mieste dnešného mestského úradu stál prízemný
barokový kaštieľ ,
ktorý
dal na začiatku 18. storočia postaviť Ján
Konkoly Thege. Na konci 18. stor. ho prestavali
v klasicistickom slohu. Počas svojej existencie menil majiteľov.
Medzi nich patrili Tajnayovci, Csúzyovci, Ehrenfeldovci a i. Posledným
bol Ernest Sümeg, ktorý zahynul v koncentračnom
tábore. Počas druhej svetovej vojny ho poškodil požiar, pretože Nemci
tu mali sklad pohonných hmôt. Za komunistickej totality ho
skonfiškovali a slúžil ako kultúrny dom. Pre zlú statiku budovy ho
zbúrali. Zachovala sa z neho iba pivnica, ktorá sa využíva na
reštauračné účely.
Najzachovalejšou
stavbou
je romantický kaštieľ inšpirovaný francúzskym
barokom, ktorý dal v roku 1901 postaviť
Michal Steiner. Jeho poslednou majiteľkou bola
Edita Schwitzerová – Steinerová, ktorá zomrela v roku 1997.
Kaštieľ kúpil pivovar Zlatý Bažant -
Heineken a zriadil v ňom reštauráciu.
Medzi
kaštiele,
ktoré prestavby takmer nezasiahli patrí Schwartzov kaštieľ.
Bol postavený v 90-tych rokoch 19. stor. Dal ho postaviť neznámy
staviteľ z okruhu priateľov baróna Hirscha. Je to
poschodová neoklasicistická budova v tvare písmena L. Po smrti baróna
Hirscha kúpil kaštieľ Žigmund Schwartz, ktorý ho dával
do prenájmu. V roku 1927, keď ho mal v prenájme Dr. Kiss, sa kaštieľ
stal miestom tragédie, vraždy jeho nevlastnej dcéry Marišky, ktorú
zabil zo žiarlivosti jej milý. V tej istej miestnosti spáchal aj on
samovraždu.
Zaujímavá je história kaštieľov v Sesíleši. V prvej
polovici 19. stor. tu stál lovecký kaštieľ rodiny Baranyaovej.
Tento majetok
zdedila Helena Baranyaová, viedenská tanečnica, ktorá sa tu rozhodla
podľa návrhu tureckého architekta postaviť zaujímavý romantický
kaštieľ so 14 izbami. Bolo v ňom množstvo tajných vchodov, hracích
hodín a skriniek, ktoré vydávali zvieracie zvuky. V izbách boli skryté
prepadliská, ktorými sa mohol nič netušiaci návštevník nečakane dostať
do pivnice. Majiteľka svoj
majetok – pustu volala Vrtošivá,
po maďarsky „Szeszélyes“. Z tohto slova pochádza aj názov
Sesíleš. Aj samotná majiteľka zomrela zvláštnou smrťou. Našli ju
s hlavou zastrčenou v slamníku. Pretože okolie kaštieľa bolo
vynikajúcim loveckým revírom, kúpil ho nemecký podnikateľ
Móric Hirsch a v roku 1893 začal so stavbou
trojpodlažného loveckého kaštieľa. Stavbu však nedokončil,
lebo v roku 1896 náhle zomrel. Ďalší majiteľ dal strednú a západnú
časť budovy rozobrať . Budovu niekoľkokrát upravovali a po roku 1948
tu bol zriadený Výskumný ústav teplomilných a špeciálnych
rastlín. V súčasnosti sa kaštieľ obnovuje na účely
agroturistiky.
Kúrie v Bohatej patrili rodine Ordódyovej a jej príbuzným.
Prvou z nich bola horná kúria na konci Bohatej.
Bola postavená začiatkom
18. stor. a v polovici 19. stor. prestavaná v neoklasicistickom
slohu. Jej poslednou majiteľkou bola Mária Ordódyová, ktorú Bohatčania
poznali pod menom grófka Marica. Zomrela v roku 1991.
V parku sa nachádza bývalá kúria Antona VI.
Ordódyho, ktorú dal na zač. 19. stor. postaviť
v klasicistickom slohu. V druhej polovici 19. stor. bola prestavaná
a rozšírená o bočné krídlo. Po roku 1945 bola prestavaná na školské
účely.
V roku 1718 bol v Hurbanove postavený barokový
Kostol sv. Ladislava. V roku
1763 ho poškodilo zemetrasenie a museli
ho prestavať. V roku 1910 ho
zasa zničil požiar. Nový kostol bol postavený v rokoch 1912 – 1913
podľa projektu architekta Štefana Medgyaszayho. Je to secesná stavba
inšpirovaná sedmohradskou gotickou architektúrou ( secesia je umelecký
štýl na prelome 19. a 20. storočia). Pôdorys kostola má podobu
gréckeho kríža s veľkým polygónom (mnohouholníkom) v krížení. Hlavný
oltár s obrazom sv. Ladislava pochádza z polovice 19. stor.
Najstaršími dielami v ňom sú obrazy Kalvárie a sv. Anny , ktoré boli
zachránené zo starého kostola a pochádzajú z 18. stor. Z druhej pol.
18. stor. je aj obraz Czenstochowskej Madony v klasicistickom ráme.
V roku 1739 bol postavený v Bohatej Kostol sv. Anny.
V roku 1763 bol tiež poškodený zemetrasením a prestavaný .
Kostol sv. Anny je jednoloďová stavba s polkruhovou
klenbou nad hlavným oltárom. Väčšina vnútorného vybavenia pochádza
z druhej polovice 18. stor. , napr. hlavný oltár s obrazom sv. Anny
a plastikami svätcov, bočný oltár sv. Márie Magdalény so sochami sv.
Floriána a Jána Nepomuckého, bočný oltár so sv. Františkom,
kazateľnica, socha Márie s mŕtvym Ježišom a i.
Po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. bol v roku 1796
postavený aj reformátsky kostol.,
ktorý bol v roku 1912 prestavaný a doplnený polygonálnou vstavanou
vežou a hlavné i vedľajšie priečelie bolo upravené v neskorogotickom
slohu.
K najstarším historickým pamiatkam v Bohatej patrí
súsošie Jána Nepomuckého zo 17.
storočia a zvonica z 1. polovice
19.
stor.
Tento trojičný stĺp dala postaviť
rodina Gyurcsovicsová v roku 1886 pred katolíckym
kostolom .
|
|
OSOBNOSTI
K významným osobnostiam 18. storočia, pochádzajúcim
z Hurbanova, patrí Ján Nepomucký Sluha, ktorý sa
narodil v r. 1723. Zúčastnil sa misií v Brazílii, kde okrem
misionárskej činnosti vykonával aj vedeckú prácu. Venoval sa mapovaniu
rieky Maraňon a jej údolia.
Portugalská vláda v roku 1759 zrušila jezuitský rád a vypovedala
jezuitov z krajiny. Mnohí z nich skončili v portugalských väzniciach.
Medzi nimi bol pravdepodobne aj Ján Sluha.
V r. 1765 sa v Hurbanove narodil Ján Besse.
Do roku 1824 žil v Paríži , kde redigoval časopis Mercure Etrange. Po
návrate domov pracoval na župnom úrade v Komárne. So známym
prírodovedcom Alexandrom Humboldtom sa zúčastnil expedície do Ázie
v r. 1829. Precestovali Kaukaz, Ural, Altaj, okolie Kaspického mora
a dostali sa do východnej Indie. Svoje poznatky uverejnil vo Vedeckom
zborníku. Bol to človek veľmi vzdelaný. Ovládal viacero jazykov. Vo
francúzštine vydal tureckú gramatiku a francúzsko – turecký slovník.
Arpád Feszty, /1856 – 1914 /patrí
medzi popredných predstaviteľov kritického realizmu a historického
maliarstva na konci
19.
storočia.
Jeho najznámejším dielom je panoramatický obraz Príchod Maďarov, dlhý
120 m
a široký 15 m. Dnes je tento obraz vystavený v maďarskom Ópusztaszeri
pri Segedíne. Deväť jeho obrazov rôznych žánrov sa nachádza v Múzeu
maďarskej kultúry a Podunajska v Komárne, napr. historický obraz Bitka
pri Bánhíde alebo krajinomaľba Žitavský most.
Jeho manželkou bola nevlastná dcéra Móra Jókaiho Róza.
Medzi významné osobnosti rodiny Ordódyových v 18.stor.
patrili Peter Ordódy, stoličný slúžny, zástupca
podžupana, dvorský radca a neskôr prvý podžupan, Michal
Ordódy, hlavný notár a podžupan, v 19. stor. Ján
Ordódy, hlavný notár a podžupan, Pavol Ordódy,
poslanec uhorského snemu, Vojtech Ordódy,
profesor, neskôr riaditeľ na Štátnej vysokej stavebnej škole
v Budapešti, ktorý sa zaoberal otázkou rozširovania železničnej siete.
Najvýznamnejšou osobnosťou Hurbanova je Dr.
Mikuláš Konkoly – Thege, ktorý sa narodil v r. 1842
v Budapešti.
Značnú časť života prežil v rodinnom kaštieli v Hurbanove. Najviac
času trávil vo svojej dielničke. Zaujímal sa o stroje a ako
dvanásťročný skonštruoval parný stroj. Gymnázium začal
študovať v Komárne a dokončil ho v Budapešti. Na univerzite
v Berlíne študoval právo. Popri štúdiu navštevoval aj prednášky
významných predstaviteľov vtedajšej vedy, hlavne meteorológov
a astronómov. Po ukončení štúdia navštívil Mikuláš Konkoly európske
observatóriá, napr.v Heidelbergu, Göttingene, Yorku, Paríži, Bruseli .
V roku 1867 pracoval na Župnom úrade v Komárne.
Vo voľnom čase si staval jachtu, zaoberal sa
bezpečnosťou plavby na Dunaji, podieľal sa na zmapovaní
Dunaja, zložil skúšky lodného kapitána aj
rušňovodiča, mal zásluhu na výstavbe železnice
prechádzajúcej cez Hurbanovo a ako rušňovodič riadil aj
prvý vlak na trati Nové Zámky – Komárno.V rokoch 1890-1900 bol
riaditeľom Štátneho ústavu pre
meteorológiu a zemský magnetizmus v Budapešti. V rokoch
1896-1906 bol poslancom uhorského snemu. V roku 1899
daroval svoju hvezdáreň aj s celým areálom štátu a v roku 1902 mu
daroval aj celý svoj majetok v okolí Hurbanova s tým , že bude
rozpredaný bezzemkom. Nezanechal po sebe potomkov, lebo jeho prvý syn
zomrel hneď na druhý deň po narodení a druhý v siedmom roku života.
Mikuláš Konkoly Thege bol členom mnohých
vedeckých
spoločností
a členom Akadémie vied. Publikoval vyše 40 vedeckých a odborných prác.
Za svoju prácu dostal mnohé uznania a vyznamenania, napr. čestný
doktorát Philadephskej univerzity a viaceré zlaté medaily za
fotografovanie hviezdnej oblohy. Menom Konkolyho a Hurbanova boli
nazvané aj dve planétky a to č. 1445- Konkolya a č. 1259- Ó Gyalla, čo
je v súčasnosti to najvyššie uznanie jeho celoživotného diela. Mikuláš
Konkoly Thege zomrel 17. februára 1916 v Budapešti a je pochovaný
v rodinnej hrobke v Hurbanove.
Jozef Malovec sa narodil 24.
3. 1933 v Hurbanove. Jeho rodičia sa neskôr presťahovali do
Topoľčian
a potom do Nitry.
Konzervatórium
absolvoval v Bratislave. Tu študoval aj kompozíciu na VŠMU, potom
prestúpil na AMU do Prahy. Od roku 1957 pôsobil ako redaktor a
dramaturg, v rokoch 1977- 1983 ako vedúci elektroakustického štúdia
Československého rozhlasu v Bratislave. Neskôr sa venoval iba
komponovaniu. Bol zakladateľom elektroakustickej hudby
na Slovensku. Preslávili ho jeho diela: Predohra pre orchester,
Kryptogram 1, Komorná symfónia . Komponoval hudbu aj k dlhometrážnym
filmom, napr. Prípad pre obhajcu, Námestie sv. Alžbety, Srdce na lane,
Miesto v dome a i., aj k animovaným filmom, napr. Poľovník a jeho pes,
Puf a Muf a i. Jeho dielo Ortogenézis zaznamenalo medzinárodný úspech
vo finále svetovej súťaže v Hannoveri.
V Hurbanove prežila aj časť svojej mladosti speváčka
Hana Hegerová. Hana, vlastným menom Carmen Farkašová,
sa
narodila
v Bratislave. Jej matka sa po vojne vydala za pána Pažitného a žila s
dcérou a synom
v Hurbanove. Hana pracovala ako úradníčka a učiteľka v Komárne.
V rokoch 1953-1957 pôsobila ako herečka v žilinskom divadle, v rokoch
1958-1966 pokračovala vo svojej hereckej kariére v Čechách v divadlách
Rokoko a Semafor. Účinkovala vo filmoch Frona, Naděje, Kdyby tisíc
klarinetu, Dobře placená procházka. Ako šansoniérka
vystupovala v prestížnej parížskej Olympii /1967/, v Nemecku, vo
Švajčiarsku, v USA, vo Fínsku. V nemčine naspievala štrnásť albumov.
Je držiteľkou ceny Francúzskej akadémie /1974/ a v roku 1996 ju
uviedli do siene slávy Akadémie populárnej hudby.
|
©
15.4.2006 |
spracovala PaedDr. Katarína
Valachová |
|